Tesne vedľa

Autor: Barbora Hrínová | 10.1.2015 o 11:58 | (upravené 10.1.2015 o 20:14) Karma článku: 4,24 | Prečítané:  842x

Najprv si vymenili šiltovky. Naraz si ich zložili z hláv, a nasadili svoju na hlavu toho druhého. Mohlo to pripomínať ľudový tanec, pri ktorom si chlapi vymieňajú klobúky, ale iba chvíľu, pretože pokračovali tričkami. 

Vyzliekli si ich, ich mladé nahé hrudníky sa zabeleli v jasnom svetle popoludnia na terase podniku, kde sedeli, podali si tričká ponad stôl, a navliekli sa do nich. Mali podobné čísla, dobrú náladu, a rozprávať si vtipy by bola nuda. Zostávali nohavice. S potuteľnými úsmevmi si pod stolom rozopli rázporky. Najbližšie stoly boli prázdne, ale na terase neboli sami. Niekoľko ľudí popíjalo limonádu, a iné. Začali si pod stolom sťahovať nohavice. Trochu sa kvôli tomu zosunuli na stoličke, akoby sa nohou načahovali po padnutej desaťeurovke, nebolo by to smiešne, keby to nerobili obaja naraz. Vyzliekli si ich, a pod stolom podali. S nahými nohami, iba v trenkách, na verejnom mieste, to sa zapíše. Do ich súkromnej kroniky. Nasúkali sa do nových riflí, nesedeli im úplne, ale zapli sa, a skoro vyprskli do smiechu. Zadržali ho, lebo prišla čašníčka, a opýtala sa, čo si dajú. Kofolu, ešte jednu. Ani nepili, ale keď boli spolu, akoby boli stále opití, minimálne povznesení. Keď videli na druhom svoje šaty, páčil sa im ešte viac. Zrazu vedeli, že to chcú, a že nebudú čakať. Aj tak nemali vlastnú spálňu, toalety v podniku sa im nehnusili. Prečo nie. Mali dvadsať rokov. Keď čašníčka doniesla kofoly, už pri stole neboli.

Matka sedela za kompom, a smolila inzerát. Prenajmem izbu v byte na Trnavskom mýte, dobrá lokalita, tristopäťdesiat eur, energie v cene. Robila to priebežne, minimálne trikrát za rok, keď sa z bytu odhlásil podnájomník, a musela hľadať ďalšieho. To bolo jej jediné vzrušenie, hovorila, že  je to aj spôsob ako spoznávať nových ľudí.

Manžel chodil na služobné cesty do zahraničia, chýbal jej. Niekedy sa pristihla, že žehlí jeho už ožehlené košele, a potom si jednu, ešte teplú od žehličky, obliekla. Bolo to,  akoby ju objal.  Tak sedávala na posteli, rukávy košele jej prevísali cez ruky. To bolo z ich blízkosti všetko. Keď sa na dva dni občas vracal, býval unavený, sotva sa jej dotkol. A k tomu Jakub, odvtedy, čo začal chodiť na vysokú, nejako sa jej odcudzil. V poslednom čase bol stále niekde, len nie doma. Zaspávala pri telke. Keď sa ozvali kľúče vo dverách, hneď ožila. Kde si bol? Vonku. Ale kde? V meste. S kým? S kamarátmi. S ktorými? Nepoznáš. Nechceš ma zoznámiť? Ticho. Počuj Kubo, nemáš ty dievča? Ja by som to pochopila, je to prirodzené. Zabuchol dvere na svojej izbe. Jej nový syn. 

Nedalo mu to, mal mamu rád. O dve hodiny vyšiel z izby, televízor ešte priadol, zobral si vankúš,  pritúlil sa k nej. Dávali reprízu správ, kde bežala reportáž z Gay pride v Litve. Nemohol desaťminút počkať? Nemal rád jej siluetu, keď dávali tieto témy. Aj jej lícne kosti vyjadrovali, že s tým nesúhlasí. Nevedel to racionálne pomenovať, bolo to v nej. Slovný doprovod bol vlastne vedľaší: Zase títo? Veď tam nič iné nejde! Však si pozerala Dr. Housa, skúsil. Ja neviem, čo stále chcú, veď už všetko majú, nepočúvala ho. Čo všetko? No svadbia sa, berú sa, pomaly budú vychovávať deti. No a? skúsil. Nič, však ja proti nim nič nemám. Len je to neprirodzené. Stále to končilo touto mantrou. Neprirodzené. To bolo horšie ako choré, to by sa dalo vyliečiť, alebo pokazené, to by sa dalo opraviť. Neprirodzené bolo rovnako osudové ako prirodzené, ale akýmsi negatívnym, neprijateľným spôsobom. Bol pre mamu neprirodzený.  Naučil sa mlčať, mlčať výnimočným spôsobom. Prezliecť si nohavice pod stolom v podniku tak, aby si to nikto nevšimol, bola hračka.

Bol naučený byť pred ľuďmi, a pri tom pred nimi vôbec nebyť.  Keď sa vrátili z vécka, pili kofoly, a dlho sa rozprávali. S Marekom to išlo. Spriaznená duša. Mama nič také nemala. Preto k nej cítil okrem hnevu  v tejto chvíli aj nehu. Poprosil ju, aby mu spravila palacinky. To mala rada, veď, malý Kubo.

Matke sa pokazil komp, nemohla prijímať reakcie na inzerát. Jakub študoval medicínu, a iným ako ľudským strojom sa príliš nerozumel. Zavolal Marekovi, ten sa vyznal. Počúval jeho inštrukcie, postláčal všeličo, ale komp nespolupracoval. Matka nešťastne prešľapovala. A nedošiel by ten kamarát sem? Popros ho. Ani mu to nemusel hovoriť, Marek to počul. Dojdem, povedal. Čo si..., namietal Kubo, odobral sa s telefónom von. No a čo? Veď sme len kamoši, nie? navrhol Marek. Veď hej, pripustil Kubo, koniec koncov, môže to byť aj sranda, ďalšia z ich hier na oklamanie pohľadov. Jakub si nikdy nepredstavoval, aké to bude, keď domov privedie svoju známosť, teda nepredstavoval si, že ju vôbec privedie.  Preto bez väčších výhrad prijal, že to môže vyzerať takto: Marek sedel za kompom, odviroval ho.  Pomohlo to, komp sa resuscitoval, matka bola spokojná. Hneď vedela, že bude vedieť pomôcť aj s novým balíčkom od UPC, išlo jej len štyridsaťsedem programov zo sľúbených deväťdesiatich. Marek sa pustil do toho. Keď bol zahrabaný v spleti káblov a káblikov, matka sa obrátila na Jakuba, a povedala: pozeraj sa, aby si to vedel spraviť, keď budeš mať svoju rodinu. Myklo ich, ale iba vnútri. Marek bol s telkou úspešný, rozmnožil matke možnosti. Chcela sa odvďačiť, ponúkala, prestrela na stôl.  Prišlo mu to vhod, hladný študent. Jej sa páčilo, že si berie, nebolo by fajn, keby mal Kubo brata? Tento bol zhovorčivý, nemusela z neho všetko páčiť ako zo syna.

Spýtala sa osobnejšie, a ako sa ti v tej Bratislave páči, Marek, ako je na intráku? Povedal, že mesto je super, ale intrák menej, pretože sú tam malé izby, nefungujúce sprchy, a občas prebehne šváb. Jakub vedel, že klame, je tam síce všetko to,  ale Marek má na háku, najviac ho trápi, že spolubývajúci v kuse žúrujú, a kto sa nemá k babám, je divný. To nespomenul. Matke sa zovrelo hrdlo, ako môže taký chutný chlapec takto žiť?

Skontrolovala odpovede na inzerát, o byt bol záujem, ale rozhodla sa inak. Ponúkne izbu Marekovi. Zľaví z ceny, aj dvesto bude dosť, nemá?, aj stopäťdesiat. Chce ho mať nablízku, takmer sa nezdržala, aby mu rukou nepočuchrala čierne vlasy. A bude to jej PC majster.  

Marek zbystril. Vyhliadky na súkromie. Súkromie? opýtal sa Jakub, keď vyšli pred dom. Je to matkin byt, bude ťa pozorovať ako akváriovú rybku. Neboj, zjednám s ňou podmienky. Budem tam za tebou chodiť, alebo čo? namietal Kubo. No jasne, zamknem, povedal Marek.       

Nasťahoval sa.  V izbe bola manželská posteľ, vyvalil sa na ňu, rozpažil ruky, dobrá zmena. Matka sa dala zvládnuť. Chodila síce často, mala zámienky, ale vždy dopredu zavolala. Jakub chodil tiež. Čoraz častejšie zostával na noc. Marek platil  nájom načas, debatoval s matkou, matka bola spokojná, pozývala ho na sobotné obedy. Sedeli pri stole traja, niekedy aj štyria, keď prišiel Jakubov otec zo služobky, a pred nimi klobásky. Otec doniesol špeciálne druhy z Nemecka, vysvetľoval o nich,  prednášal, básnil, aké sú tie klobásky dobré. Marek s Jakubom po sebe pokukovali, klobásky im nešli do úst, bralo ich do smiechu, ovládli sa. Otec po obede otvoril pivá, dvanástky, dajte si chlapci, však ste už chlapi. Mamička si dá radlera. Volal ju mamička, vadilo jej to, ona ho volala Ivo. Marek sa dozvedel ako sa matka volá iba z nájomnej zmluvy. Lívia.     

Mali sex na byte, nadránom. Ozvalo sa klopanie. Naliehavé. Marek? Si tam? Ježišmária, ona. Budú ticho, prežijú to, však zamkol. Zrazu bolo počuť kľúč v zámke. Išlo to, asi ten jeho nebol nadoraz. Za čas kým matka prešla cez chodbičku, Jakub vliezol pod posteľ.  Prišla do izby, ahoj Marek, prepáč, že som tu, vyzerala zúfalo. Unavená, vráskavá, možno bola na jeden poldecák v Tržnici na Trnavskom.  Sadla si na posteľ, Marek sa zabalil do paplóna. Takto spíš, nemáš pyžamko? pozerala na jeho nahé plecia. Čo sa ti snívalo? pýtala sa. Že... som lietal! Matka na neho pozrela nežne, to je pekné, lietal si. Mne sa nič nesnívalo, nespala som. Nevieš, čo je s Kubom? Nerozpráva so mnou, ani toľko čo rozprával.  Má frajerku, že? Poznáš ju? Nevieš, ako sa volá?  Je to slušné dievča? Podobá sa na mňa? Mne je to jedno, ale prečo mi nič nepovie, mám o neho strach.  Vyzula si topánky na opätkoch, pošúchala si palcom chodidlo druhej päty. Mala silonky telovej farby. Jakub ich mal pred očami. Vedel, že je smutná. Ale aj on bol. Studené parkety ho chladili na nahom tele. Zrazu dostal šialený nápad načiahnuť sa za matkinou pätou, a poštekliť ju. Bolo to vnuknutie, náhly impulz, teraz alebo nikdy.  Trhla nohou, zvýskla, zdesila sa, pozrela pod posteľ.  Kubo? Preboha! Si to ty? Nechcel vyliezť úplne, chránil sa. Mal vydesené oči ako divá zver. Matka pozrela na Mareka, ktorý odvrátil pohľad. Došlo jej to. Vlastne, vedela o tom už dávno. Nie tak priamo, racionálne, ale jej žalúdok to vedel, preto ju stále bolel.  Chlapci sa jej pred očami premenili na veľký nechutný hmyz, vystriekala by ich Biolitom. Čo by jej zostalo, keby ich škrtla, prečiarkla, zničila?  Asi iba tá teplá manželova košeľa, ktorú si obliekala.  Hnusný svet. Taký neprirodzený. Rozplakala sa.         

 

 

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?