Pahýľ

Autor: Barbora Hrínová | 27.6.2014 o 18:30 | (upravené 27.6.2014 o 18:35) Karma článku: 6,39 | Prečítané:  1120x

Na webovej stránke Hodnotenie lekárov mala Mudr. Mierna graficky  vyznačené v časti Starostlivosť o pacientov takmer deväťdesiat percent, a v časti  Komunikácia s pacientom iba necelých desať. Bol to zaujímavý nepomer, a Dana bola zvedavá, čo za človeka sa za týmto hodnotením skrýva.  

Preto si zdravotnú kartu ohľadom chronickej  choroby, ktorá vyžadovala kontroly každé tri mesiace, založila práve u tejto doktorky.  

Pacienti k nej vchádzali a vychádzali v desaťminútových intervaloch, rad čakajúcich sa rýchlo zmenšoval. Chorí, ktorí sem dochádzali aj z regiónov mimo Bratislavy, často krát ani nestihli dokončiť kvetnaté rozhovory, ktoré v čakárni medzi sebou nadpriadli, a ktoré by tematicky pokryli všetky rubriky plnohodnotného bulváru. Súcitne, ale aj s trochou závisti, pozorovali rad pacientov pred ambulanciou susednej Mudr, z ktorého ubúdalo veľmi pomaly.   

- Aspoň ich vypočuje, - šepkali si.  

Dana rýchlo pochopila, že problém s Mudr. Miernou nebol v tom, že by bola v komunikácii hrubá, nezdvorilá, alebo povýšenecká, problémom bolo, že bola neobvykle strohá. Snáď by to nevadilo pri lekárovi, ktorého vidíte raz v živote, alebo raz za rok, ale pri trojmesačnej periodicite sa aj nechtiac začne rozvíjať čosi ako vzťah. Ten sa musel o Mudr. Miernej vtesnať vždy do príliš úzkeho rámca.

- Ako sa máte? - spýtala sa Mudr.  

- Dobre..., - povedala väčšinou Dana, a chcela pokračovať.  

- Fajn, - zarazila ju doktorka.    

Preskenovala Danu rentgenovými očami a na jej tvári sa zjavil výraz úľavy. Naozaj sa jej nedalo vytknúť, že by jej na Dane nezáležalo. Rýchlo preniesla pohľad na monitor. 

- Mali ste 7,2  - oznámila výsledok, po ktorý sa sem chodilo. Vyzerala ustarostene.

- Mohlo by to byť pod sedem, - dodala.

- Budete si večer dávkovať o jednu jednotku viac, - oznámila po chvíli, hľadiac do monitoru.   

Dana trochu zneistela.  

- My chodíme večer behať, neklesne to potom príliš?  

Doktorka sa zamyslela. Namiesto zdĺhavého vysvetľovania spolupôsobenia lieku a pohybu, povedala iba.

- Vyskúšate.  

Zároveň na jej čelo vysadla nejaká starosť, ktorú vyvolala predošlá Danina veta. Ako dokázala náznakmi veľa vyjadriť, vedela z náznakov v reči druhých zjavne aj veľa vydedukovať. V Daninom "my" vycítila možnosť párového života. Aspoň tak si Dana vysvetlila jej prudký a nelogický prechod k inej téme.

- Ale viete, že vy nemôžte neplánovane  otehotnieť !? - pozrela na ňu ostražito.

Dana o deťoch ešte nerozmýšľala,  ale chcela ju ubezpečiť. Strohosť bola zjavne nákazlivá. 

- Naplánujeme si to.   

- Budem sa tešiť, - uzavrela doktorka a na jej tvári sa rozhostilo hlboké uspokojenie spojené s predstavou, že raz bude dozerať na priebeh tehotenstva, ktoré bude od začiatku rizikové, a pomôže priniesť na svet tvora, ktorý by tu inak nemusel byť. Veľmi by sa hodila do role bezdetnej krstnej mamy, ktorá sa z bezpečnej vzdialenosti stará.

Potom nasledovala už len jedna veta. 

- Ešte vám zmeriam tlak.

Raz, keď sa Dana mimoriadne ponáhľala, pokúsila sa z tohto povinného rituálu, ktorý vždy dopadal dobre, vykrútiť. 

- Mohli by sme to dnes vynechať? Nestíham...

Doktorka na ňu uprela oči, v ktorých bolo badať veľké ospravedlnenie.

- To ste mali na začiatku povedať! Nebola by som vás tak zdržiavala tými mojimi rečami!

Hm, pomyslela si Dana, keď sa zdvíhala so stoličky.   

- Mudr. je stará dievka, nemá ani deti, -  prezradila s tlmeným hlasom klebetná sestra z vedľajšej miestnosti, keď napichla Dane žilu a nechala sýtočervenú krv stekať do skúmavky.  

Občas sa jej chcela Dana zavďačiť. Doniesla jej bonboniéru.  

- Myslíte si, že to potrebujem? - pozrela na ňu prísne Mudr. Hoci pri tomto type daru sa jej reakcia dala vysvetliť vysokým obsahom cukru v dare, a doktorkiným medicínskym uhlom pohľadu, ale inokedy, keď jej doniesla kvety, nepovedala síce presne tú repliku, ale jej pohľad vyjadroval to isté. Kvety tiež nepotrebovala. Dana si vedela predstaviť jej domov, kde je všetko zariadené účelovo a prakticky a jedinou ozdobou sú nevyžiadané kytice od pacientov, ktoré pomaly umierajú vo vázach, do ktorých nedolieva vodu. Niežeby doktorka nevedela byť vďačná. Len bolo cítiť, že samotný dar ju vôbec nezaujíma, že len viac zviditeľnil jej vďačnosť a záujem o pacienta, ktorý v nej bol stále prítomný.

Stretnutia každé tri mesiace, alebo štyri krát do roka, počas mnohých rokov, ktoré pred sebou mali, vytvárali základ pre zvláštny typ komunikácie. Nebolo to dostatočne často, aby sa mohla naplno rozvíjať, a nebolo to ani celkom málo, aby si sami seba vôbec nevšímali. Dana to poznala aj z iných situácií.

Susedia, predavač z potravín, poštárka, vzdialené a uzavreté príbuzné a príbuzní. S niektorými ľuďmi to vonkajšie okolnosti, alebo ich vnútorné dispozície zariadia skrátka tak. Sú v nich základy a náznaky emócie, ktorá sa tlačí von. Namiesto toho sa zadrháva, zostáva pri zámeroch a náznakoch, vzniká akýsi komunikačný pahýľ. Za ktorý sa obe strany pred sebou trochu hanbia,  a nie sú schopné mu umožniť, aby sa rozvinul do plného tvaru.     

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?